Viper SD4 Air Force Trainer

„Pre radosť z lietania“ firemný  slogan,  ktorý presne vystihuje to, čo  malé, ľahké, dvojmiestne lietadlo SD4 Viper z dielne prešovskej firmy Tomark  v sebe ukrýva a čo dokáže ponúknuť svojím priaznivcom a milovníkom lietania už niekoľko rokov.

Ako už bolo spomenuté v úvode – malé, ľahké, dvojmiestne lietadlo celokovovej konštrukcie s dolnoplošným usporiadaním krídiel a pevným trojbodovým podvozkom  začalo v minulom roku písať svoju druhú desaťročnicu vývoja a výroby na Slovensku.  Po úspešnej certifikácii v  kategórii ULL,  ktorá ako súčasť celého vývojového programu prebehla hneď v začiatkoch výroby lietadla,  sa firme Tomark  v minulom roku podarilo dosiahnuť úspešné naplnenie  požiadaviek predpisu CS-LSA Amdt.1, čo bol hlavný a najdôležitejší krok k udeleniu typového certifikátu EASA.  Viper sa tak stal na jar roku dvetisícšestnásť prvým slovenským lietadlom s certifikátom v kategórii Light Sport Aircraft s maximálnou letovou hmotnosťou šesťsto kilogramov.

Proces certifikácie a udelenie certifikátu Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) značne  rozšírili možnosti použitia  lietadla SD4 Viper a otvoril nové možnosti uplatnenia lietadla v segmente leteckých prác a výcviku. Odpoveďou zo Slovenska na žiadosti mnohých európskych a svetových poskytovateľov leteckého výcviku a vzdelávania so zameraním na  potreby  ozbrojených zložiek, vzdušných síl a námorníctva na malé, ekonomické, prevádzkovo nenáročné lietadlo bol nový Viper SD4 Air Force Trainer.

Cieľom konštruktérov a samotného výrobcu lietadla bolo vytvoriť za aktívneho prispenia bývalých vojenských stíhacích pilotov lietadlo kompatibilné so základnými požiadavkami prvotného výcviku, so zameraním na návyky potrebné pre jednopilotné lietadlá, a so zachovaním pôvodných letových, konštrukčných a prevádzkových vlastností.  Na prvý pohľad vzniklo takmer totožné lietadlo Viper SD4, odlišné od pôvodného lietadla v pár podstatných detailoch. Hlavným a na prvý pohľad nezameniteľným je samotné vonkajšie farebné vyhotovenie v jednom odtieni šedej farby s matným povrchom s výraznými reflexnými doplnkami v oranžovej farbe na koncových oblúkoch krídel, výškovky, smerovky a vrtuľovom kuželi, doplnené šedými „low visibility“ potlačami s popismi, upozorneniami na jednotlivých častiach lietadla, spolu s imatrikulačnou značkou a štátnou vlajkou. Osvetlenie lietadla  pozostáva z vonkajších polohových svetiel s technológiou LED v zelenej a červenej farbe na koncových oblúkoch krídiel, s integrovanými zábleskovými svetlami jasnej bielej farby a jedným zábleskovým svetlom na chvostovej  ploche. V prednej  časti trupu sú zabudované dva LED pristávacie svetlomety.

Najvýznamnejších a najviac citeľných zmien oproti sériovo vyrábaným kusom sa Viper SD4 AFT dočkal v kabíne pilota. Kombinácia analógových a digitálnych prístrojov a ovládačov s ohľadom na maximálne využitie konceptu s „Hands On Throtle  And  Stick“ pomenovaného v skratke ako HOTAS , podľa vzoru cvičného prúdového lietadla L-39 Albatros s dostupnosťou  potrebných ovládacích prvkov v blízkosti plynovej prípuste a riadiacej páky v kabíne. Lietadlo je prístrojovo vybavené pre plnohodnotný nácvik núdzových postupov, postupov pre presné prístrojové priblíženie a pristátie  ILS a VOR a nácvik prístrojových postupov s využitím plnohodnotného autopilota, takmer totožného  s  tými,  ktoré sa v dnešnej dobe používajú v sériovo vyrábaných dopravných a armádnych lietadlách.

Analógové a digitálne prístroje na palubnom panely podľa vzoru dospelých lietadiel sú rozdelené do troch častí. Ľavá časť, takzvaná pilotná, obnáša  svetelný indikátor priečneho a pozdĺžneho vyváženia, indikátor uzavretia palivovej nádrže,  funkčnú imitáciu signalizácie vysunutia a zasunutia podvozku, indikátor polohy vztlakových klapiek a plynovú prípusť. Analógovú indikáciu odklonu od osi priblíženia a indikáciu odchýlky kurzu, rýchlomer, výškomer, zatáčkomer s guličkou, ručičkové hodiny so stopkami a analógový ukazovateľ otáčok motora. Digitálne prístroje sú združené v EFISe, vrátane signalizácie nebezpečných režimov a uzavretia a otvorenia kabíny. Stredový panel je osadený digitálnymi navigačnými a komunikačnými prístrojmi, rádio, GPS a odpovedač doplnený o uzáver paliva, štartér a hlavné  spínače. Pravý, alebo inštruktorský palubný panel dopĺňa ovládanie autopilota, EFIS a EMS display, plynová prípusť, úsekové spínače a ovládače air boxu, kúrenia a chladenia motora. Riadiace páky samostatne pre každého člena posádky dopĺňajú anatomicky tvarované rukoväte s integrovaným ovládačom priečneho a pozdĺžneho vyváženia, kľúčovadlom vysielania rádia a vypnutia autopilota  a sú priamo upevnené na podlahe pilotnej kabíny.  Brzda hlavného podvozku  je uchytená  na riadiacej páke podľa vzoru vojenských lietadiel rady L-29 Delfín, L-39 Albatros a MiG. Zvláštnosťou z pozície inštruktora je možnosť vypnutia pilotného EFIS displeja pre výcvik núdzových postupov s použitím náhradných analógových prístrojov. Kokpit lietadla počas prevádzky kontroluje a monitoruje kamerový systém, ktorý umožňuje integrovaný nezávislý záznam polohy GPS, preťaženia a ďalších parametrov na poletové vyhodnocovanie postupov a výsledkov letu. 

Viper SD4 AFT v základe disponuje záchranným vystreľovacím padákovým systémom uchyteným na centroplán. Uložený je v prednej časti trupu pred prekrytom kabíny. Aktivátor záchranného padákového systému je na mieste pilota pod prístrojovým panelom. Lietadlo štandardne poháňa motor rakúskeho výrobcu Rotax 912 ULS s výkonom sto konských síl a na zemi staviteľná vrtuľa Neuform CR-3-65. Výrobca uvádza v základných charakteristikách  lietadla,  že pri naplnenosti sto litrov paliva v nádržiach dokáže Viper preletieť približne 1.000-1.100 km s letovou výdržou päť až šesť hodín, v závislosti na režime motora a rýchlosti letu.

Aj keď samotný prototyp Viper SD4 AFT čaká ešte veľké množstvo skúšok, testovacích, porovnávacích a hodnotiacich letov, prijemné letové vlastnosti, obratnosť a pohodlný kokpit lietadla Viper už ocenilo množstvo skúsených pilotov. Modifikácia lietadla Viper vo verzii Air Force Training bola predstavená len pred rokom odbornej verejnosti na  leteckých podujatiach a výstavách a pozitívne ohlasy a záujem  zo strany predstaviteľov leteckých škôl, inštruktorov výcviku a samotných pilotov, predpovedajú značný záujem a perspektívu celého  projektu Viper Air Force Trainer.

Ing. Jozef Jankovič, testovaci pilot Viper SD 4 AFT: „myšlienka inovovanej verzie lietadla Viper vznikla v mojej hlave na základe požiadaviek Ing. Daniela Tomka, majiteľa firmy Tomark s.r.o., výrobcu a distribútora lietadiel Viper, ktorý chcel ponúknuť na trh lietadlo vhodné pre letecký výcvik profesionálnych  pilotov. Mne osobne v klasickej verzii Vipera vadili nekoncepčné, alebo skôr by som povedal neletecké riešenia na palube lietadla. Stalo sa. Navrhol som možnosti na zlepšenie, ktoré boli vo väčšine zo strany výrobcu  akceptované.  Už prvé usadenie sa do kabíny inovovaného Vipera SD4 AFT ma prinavrátilo k starému návyku pilotovania lietadla pravou rukou, tak ako tomu bolo v minulosti. Príjemným prekvapením je umiestnenie brzdiacej páky priamo na knipli, taktiež ovládanie prípuste motora ľavou rukou. Lietadlo, čo sa týka letových a výkonových vlastností  je mimoriadne agilné, obratné a veľmi poslušné, čo je takpovediac totožné s klasickým Viperom. Ako hlavné a najväčšie pozitívum  hodnotím, že som mal možnosť lietať zrejme najlepší malý cvičný aeroplán, s ktorým som sa stretol na trhu.

Zdôrazňujem, cvičný aeroplán, lebo všetko, čo pilot má a musí precítiť pri pilotáži, toto lietadlo plnohodnotne poskytuje. Môj osobný pocit je výborná vyváženosť riadenia v pozdĺžnom a priečnom smere, ochota presne poslúchať pilota a možnosť plnohodnotne riadiť lietadlo až do dotyku so zemou, skutočne v správne „natiahnutej“ polohe pre pristátie. Takto získané návyky sú potom dlhotrvajúce a poskytujú výborný základ pre ďalší rozvoj schopností pilota. Na tomto lietadle sa neučia žiadne „placáky“, pilot plnohodnotne precíti a „číta“ polohu lietadla vo vzduchu. Parametre lietadla umožňujú držať na prístrojovom zostupe IAS (Indikovaná vzdušná rýchlosť) 100kts v podstate až do bodu rozhodnutia, po stiahnutí plynu je pokles na IAS pod 80kts, kde už môže pilot vysunúť klapky. Môže pristáť v mieste dosadnutia, správne natiahnutý a na správnej rýchlosti. Klapky pôsobia najmä spočiatku ako „speed brakes“ čo je veľmi efektívne. Ako som už  spomínal, lietadlo je mimoriadne agilné a veľmi poslušné. Bočný vietor je cítiť, ale dá sa veľmi dobre vylučovať, lietadlo je možné úplne riadiť až do dotyku so vzletovou a pristávacou dráhou plnohodnotne. Tým, želietadlo má pomerne malé rozpätie krídiel, na turbulenciu reaguje veľmi dobre. Na termiku je citlivé asi ako každé ľahšie lietadlo, nič zvláštne. Rýchlosti, pádové rýchlosti a varovania sú v zásade rovnaké ako na sériovom lietadle VIPER SD4, ale je celkom pozitívne cítiť, že verzia  AFT  je v základe o niečo ťažšia, najmä v turbulencii to pociťujem pozitívne. Vďaka vysokej stabilite nemá snahu padať na strany ani pri pádoch, skôr sa presadá. Vývrtky som neskúšal, je to mimo môj skúšobný program, ale videl som záznamy zo skúšok vývrtiek v programe EASA a myslím, že v tomto Viper obstál na výbornú. Ak by som mohol vytknúť malý nedostatok, tak  by som  zväčšil trochu „rejd“, teda zmenšil polomer otáčania na zemi, aby sme nevymetali kúty na malých a  úzkych letiskách“.

 Juraj Uhliar

Zdroj: https://www.gonzoaviation.com/clanok/viper-sd4-air-force-trainer